Ako a prečo sa stať celoživotným študentom?

Našou hlavnou “prácou” v priebehu prvých asi dvadsiatich dvoch rokov je vzdelávanie. Obrovské množstvo času trávime v triedach získavaním nových vedomostí. A potom, keď odpromujeme, máme pocit, že učiaca sa fáza nášho živote je na konci a že konečne nastal čas vyraziť do sveta. Premýšľali ste niekedy nad tým, aká divná myšlienka to vlastne je? Že učenie sa novým veciam by mala byť zasvätená len jedna štvrtina života a zvyšné tri štvrtiny by sme mali len pokojne odpočívať? 


Je to taká klamná predstava. Ale jedna z tých, ktorú mnoho ľudí, aspoň podvedome, prijalo za svoju. Ale škola predsa nemusí byť výlučným sprostredkovateľom vzdelania. Fakt, že ste ukončili svoje formálne štúdium, neznamená, že vaše vzdelávanie je na konci! 


Mnoho a možno dokonca aj väčšina významných mužov v dejinách bola samoukmi. Tí, ktorí svoj život zasvätili sebavzdelávaniu, a to buď ako doplnok, alebo ako náhradu formálneho vzdelávania. Takýmto skvelým príkladom je spisovateľ Louis L’Amour. Bol jedným z najplodnejších a najviac mužných amerických spisovateľov. V priebehu svojej kariéry vydal 120 šestákových poviedok a niekoľko zbierok krátkych poviedok a básní. Príbeh Louisa L’Amoura je ešte zaujímavejší tým, že bol skoro vo všetkých ohľadoch samouk. 


Kvôli rodinným ťažkostiam L’Amour v pätnástich rokoch zanechal školu a nasledujúcich osem rokov strávil cestovaním po americkom západe a rôznorodou prácou na rančoch s dobytkom, farmách, pílach či v baniach. Aby si trochu prilepšil, zúčastnil sa rôznych zápasov v boxe po celej krajine a získal si povesť hrozivého protivníka. Keď mal okolo dvadsiatky, stal sa námorným obchodníkom a obišiel svet na paralodi. 

Louis L'Amour

V priebehu celého tohto času L’Amour doslova hltal knihy. Len čo prvýkrát vstúpil do nového mesta, vyhľadal miestnu knižnicu. Ak náhodou nikde poblízku žiadna nebola, radšej vynechal jedlo, aby mal dosť peňazí na objednanie si kníh z katalógu. Tiež pracoval na svojej kariére sľubného spisovateľa a škrabal si poznámky do lacných zápisníkov, ktoré pri sebe neustále nosil


Všetky zážitky, ktoré zbieral v priebehu svojich ciest, všetky knihy, ktoré prečíta, a poznámky, čo si zapísal, sa stali podkladom pre jeho neskoršiu úspešnú kariéru. Ale aj potom, čo sa z L’Amoura stal úspešný spisovateľ, pokračoval v nasledovaní svojej vášne k učeniu, čo sa mu aj neskôr veľmi vyplatilo. Je dokonalým príkladom toho, ako si človek môže vytvoriť vzrušujúci osud, ak zasvätí svoj život celoživotnému vzdelávaniu. (Ak sa chcete o L’Amourovi a jeho sebavzdelávaní dozvedieť viac, kúpte si jeho autobiografiu Education of a Wandering Man (Vzdelávanie tuláckeho muža). Veľmi inšpiratívne čítanie). 


Ak sa chcete stať vzdelanejším človekom, musíte si osvojiť životný postoj, ktorý zahŕňa vzdelávanie v priebehu celého života. Nižšie vám vysvetlíme, prečo by ste sa mali takým študentom stať a ako to urobiť. 


Prečo sa stať celoživotným študentom? 


Celý náš život je vzdelávanie - sme stále sa učiace bytosti; v každý okamih, na každom mieste, za akýchkoľvek okolností sa niečo pridá do zásoby našich vedomostí. Od chvíle, kedy myseľ započne pracovať, je neustále v pohybe. Či je v paláci či v chalupe, v parku alebo na poli, bez ohľadu na to, čím sa práve zapodieva, je každý človek večným študentom. Toto sú zákony, ktoré sú hlboko zakódované v celom ľudstve.” - Edwin Paxton Hood, Self-Education: Twelve Chapters for Young Thinkers, 1852 (O sebavzdelávaní: Dvanásť kapitol pre mladých mysliteľov)


Zarobíte viac. Pred päťdesiatimi či šesťdesiatimi rokmi ste vychodili vysokú školu a získali ste vzdelanie, ktoré vám stačilo pre celý zvyšok kariéry. Dnes na pracovnom trhu taký luxus nenájdete. Schopnosti, ktoré boli pred piatimi rokmi najdôležitejšie, sú už dnes pravdepodobne neaktuálne, a práca, ktorú budeme vykonávať v nasledujúcich desaťročiach ešte pravdepodobne neexistuje. Ak chcete zostať konkurencieschopní a zarobiť viac peňazí, potrebujete sa stať samoukom. 


Ak sa stanete celoživotným študentom, nielenže vám to môže pomôcť zarobiť viac peňazí v tradičnom zamestnaní, ale tiež vám to môže otvoriť dvere k založení vlastného podnikania. V histórii možno nájsť nespočetné množstvo príkladov slávnych ľudí, ktorí sa naučili, ako založiť úspešný podnik bez akéhokoľvek formálneho vzdelávania. Vezmite si napríklad Benjamina Franklina, Thomasa Edisona či Henryho Forda. Je tiež rada podnikateľov, ktorí síce tak slávni nie sú, ale stali sa úspešnými jednoducho tým, že sa sami naučili, čo potrebovali vedieť, a bez prestania skúšali svoje šťastie. 


Stanete sa zaujímavejších a charizmatickým. Ľudia, ktorí mali možnosti stretnúť Theodora Roosevelta, boli vždy ohromení jeho schopnosťou viesť konverzáciu s kýmkoľvek a úplne o čomkoľvek. Vedci boli unesení jeho rozsiahlou znalosťou zložitých teórií, socialisti boli uchvátení jeho ducha plnými poznámkami k poslednému dielu Oscara Wilda a kovboji zo západu ho rešpektovali kvôli jeho pochopeniu života v púšti. Ako sa Theodor Roosevelt mohol stať takým charizmatickým konverzačným spoločníkom? Tým, že si vyvinul schopnosť rýchleho čítania a potom hltal knihy ako hladný vlk hodujúci na čerstvo ulovenej koristi. Keď obýval Biely dom, každý deň pred raňajkami prečítal jednu knihu. Pokiaľ sa večer nevenoval žiadnej oficiálnej záležitosti, prečítal ďalšie dve alebo tri knihy plus akýkoľvek časopis či noviny, ktoré sa mu dostali pod ruku. Roosevelt zo svojho vlastného záujmu v priebehu života prečítal desiatky tisíc kníh, vrátane stoviek v cudzích jazykoch. V dôsledku toho mohol nadviazať kontakt s kýmkoľvek z akéhokoľvek spoločenského postavenia a baviť sa s ním o téme, ktorá druhého skutočne zaujímala. 


Stanete sa lepším vodcom. Možnosť nadviazať kontakt s ostatnými z vás neurobí len zaujímavejšieho človeka. Pomôže vám to stať sa vľúdnejším. Čím väčšia bude vaša vedomostná základňa, tým viac ľudí môžete spoznávať a tým väčšia bude vaša zásoba riešenia, ktorými budete disponovať k riešeniu problémov a prekonávaniu výziev. 


Stanete sa nezávislým a zručným. Jedna z vecí, ktoré som na svojom dedkovi v priebehu dospievania obdivoval, bola jeho znalosť rôznych skvelých vecí. Neustále niečo robil a zdalo sa, že vie o všetkom všetko. Ako loviť, ako podkovať kone, ako záhradkárčiť (pestoval hroznové víno), ako urobiť úžasné palacinky. A aj keď potom odišiel do dôchodku, učil sa stále nové veci a stále si osvojoval nové schopnosti. Naučil sa napríklad, ako reštaurovať starožitné kočiare a opravovať staré gramofóny. Dokonca sa v tom stal tak zručným, že si z opravovania starožitných gramofónov urobil malý biznis. 


Keď sa dedovi niečo rozbilo alebo potreboval niečo urobiť, zvládol to vďaka všetkým svojim rozmanitým schopnostiam sám. Nikdy si vtedy nemusel volať či platiť nejakého odborníka, aby to za neho urobil. A pokiaľ niekedy nevedel, ako niečo urobiť, zašiel do knižnice, požičal si o danej téme pár kníh a potom na to sám prišiel. 


Celoživotné vzdelávanie udržuje váš mozog zdravý. Henry Ford povedal: “Každý, kto sa prestane učiť, je starý; a nezáleží na tom, či má dvadsať rokov alebo osemdesiat. Každý, kto v učení neprestáva, zostáva mladý. Najúžasnejšia vec v živote je udržiavať svoju myseľ mladú.” Skoro o sto rokov neskôr veda Fordov výrok potvrdila. Margie E. Lachmanová, psychologička z Brandejskej univerzity, ktorá sa špecializuje na proces starnutia, hovorí: “Vzdelávanie sa zdá byť elixírom, ktorý v dospelosti udržuje naše telo a myseľ zdravé a môže nám dokonca zaistiť dlhší život.” Jej výskum ukazuje, že čím rozsiahlejším vzdelaním staršia osoba disponuje (nech už ho získala formálne alebo neformálne), tým lepšie výsledky obdržala v porovnaní s ostatnými staršími osobami, ktoré boli vzdelané menej. 


Učenie sa nových vecí tak môže odvrátiť choroby starnutia, akými sú napríklad demencia alebo Alzheimer. Jedna štúdia preukázala, že ľudia pokročilejšieho veku, ktorí zostávajú kognitívne aktívni a v živote zvedaví, majú 2,6-krát menšiu pravdepodobnosť, že sa u nich prejaví demencia či Alzheimer, než tí, ktorí svoju myseľ nechávajú ležať bokom. 


Budete so svojím životom spokojnejší. Dan Pink vo svojej knihe Drive (Pohon) tvrdí, že sa vo svojom živote potrebujeme cítiť poháňaní nasledujúcimi tromi vecami: autonómiou, majstrovstvom a zmyslom. Rozhodnutie stať sa celoživotným študentom naplňuje tieto všetky tri psychologické potreby. 


Keď ste samoukom, vy sa mi - nie vaši rodičia ani učitelia, ani váš šéf - sami sa rozhodujete, čo sa naučíte. Namiesto toho, aby ste boli pasívnymi konzumentmi vedomostí, sami si aktívne vyberáte, čo sa budete učiť. Inými slovami ste autonómni. V priebehu toho, čo budete získavať nové schopnosti, sa budete tešiť z pocitu, ktorý prichádza s majstrovstvom. A ak si vo svojom vzdelaní budete určovať nové cieľe, nájdete v sebe znovuobnovený zmysel života. 


Spokojnosť, ktorá prichádza s celoživotným vzdelávaním, ale nekončí len u tohto. Čím sa o svete dozviete viac, tým hlbšie ho môžete pochopiť a tým vyššiu úroveň chápania objaviť. Či už budete cestovať, viesť debatu, navštevovať múzeum, pozerať sa na film, čítať knihu, vaša knižnica vedomostí vám umožní nájsť medzi informáciami prepojenie, ktoré by ste si inak nikdy predtým nevšimli, keďže ich autor/rečník by bral znalosť okolností či povedomia o kultúre ako samozrejmé. 


Stanete sa ľudskejším. Ako to okomentoval svojím slávnym výrokom Robert Heinlein: “Človek by mal vedieť vymeniť plienky, naplánovať inváziu, poraziť vepře, veliť na lodi, navrhnúť dom, napísať sonet, mať vyrovnané účty, postaviť múr, narovnať kosť, utešiť umierajúceho, plniť rozkazy, rozdávať rozkazy, spolupracovať, poradiť si sám, riešiť rovnice, vyhodnotiť nový problém, kydať hnoj, naprogramovať počítač, uvariť chutné jedlo, účinne bojovať, statočne zomrieť. Špecializácie je dobrá akurát pre hmyz.” 


Najčastejšie identifikované prekážky 

Ľudia zvyčajne udávajú rovnaké dôvody, prečo neprevziať zodpovednosť za svoje vzdelávanie a namiesto toho radšej volia bezmyšlienkovité surfovanie po internete a sledovanie televízie. 

Čas. Chápem to. Ste zaneprázdnení. Viem, ako je ťažké si predstaviť, že by ste si mali do svojho dňa už tak zaplneného prácou a rodinou ešte niekam vtlačiť čas na samoštúdium. Ale to je práve tá vec - ako celoživotný študent nemáte žiadny termín, do kedy sa musíte niečo naučiť. Môže vám to trvať, ako dlho chcete, a venovať sa tomu môžete, kedykoľvek sa vám chce. Následkom toho teda nemusíte denne stráviť hodiny čítaním a precvičovaním, stačí sem-tam nejakých tridsať minút v priebehu mesiacov a rokov a ono sa to prejaví. A čo viac, zo svojej skúsenosti viem, že keď som si z učenia vedome urobil prioritu, už som si na ňu nejaký čas vždy našiel (čo znamená, že ak som predtým robil iné veci, len som plytval časom). 


Existuje mnoho voľných chvíľok, ktoré možno využiť ako príležitosti k učeniu. V priebehu jazdy dopravným prostriedkom môžete počúvať audioknihu namiesto najlepších hitov 80. či 90. rokov. Do čakárne k lekárovi si môžete vziať nejakú dobrú knihu, namiesto listovania dva roky starých časopisov. 


Peniaze. Táto bariéra existuje len pokiaľ potrebujete navštevovať formálne hodiny, aby ste sa niečo naučili. To nepotrebujete. Vďaka zázrakom internetu sa dnes môžete dozvedieť absolútne o čomkoľvek (a dokonca sa zapísať do kurzov na vysokoškolskej úrovni), učiť sa svojím vlastným tempom a to úplne zadarmo. 


Informácie. Ako to je s peniazmi, tento problém kvôli internetu už úplne nadobro zmizol. Môžu existovať nejaké schopnosti, ktoré vyžadujú osobné inštruovanie, ale nájdenie takých ľudí, ktorí by nás to naučili, je dnes vďaka webu tiež omnoho jednoduchšie. 


Miesto. Toto hraje rolu, len ak si myslíte, že potrebujete sedieť v nejakej triede, aby ste sa mohli učiť. To nemusíte. Môžete sa učiť doma, v aute alebo v garáži. Dajme tomu, že existujú okamihy, keď budete musieť byť na nejakom konkrétnom mieste, aby ste získali novú zručnosť (napríklad sa predsa len nemôžete naučiť ako lyžovať, keď práve budete niekde, kde sneh rozhodne nie je), ale tieto momenty sú skôr výnimkou ako pravidlom. 


Ako sa stať celoživotným študentom 


Vypestujte si prístup rastu. Jedna vec, ktorá vás môže držať späť od učenia sa nových vecí je presvedčenie, že už sa nič nové naučiť nemôžete. Ale neuroveda a psychológia dokázali, že to nie je pravda. Naše mozgy zostávajú tvárne a učenlivé aj vo vysokom veku, teda neuróny sú schopné vytvárať stále nové spojenia a tým nám umožniť sa učiť novým veciam trebárs aj v osemdesiatich rokoch. 


K tomu, aby ste sa stali efektívnymi celoživotnými študentmi, si potrebujete osvojiť také myslenie, ktoré bude v súlade s tým, ako váš mozog skutočne funguje. Stanfordská psychologička Carol Dweck prišla na to, že ľudia disponujú vždy jedným z dvoch druhov myslenia: nehybným (fixed mindset) či rastovým (growth mindset). Jedinci s nehybným myslením veria, že ich inteligencia a talent sú vrodené a nemenné, majú za to, že ich nemožno nijak zlepšiť. Ľudia s myslením nastaveným na rast naopak zastávajú názor, že sa prácou a praxou v mnohom zlepšia. 


Mali by ste si chcieť osvojiť práve ten druhý prístup. Ako to ale urobiť? Tu je pár vecí, ktoré Dweck navrhuje: 


  • Prečítať si štúdiu, ktorá dokazuje, že rast a zlepšenie sú možné
  • Vyvinúť si odolnosť
  • Skúšať nové veci
  • Čítať si o ľuďoch, ktorí taký prístup k životu prijali a vziať si z nich príklad

Zmeňte svoju predstavu o učení. Vzdelávanie nemusí byť nachádzané v klasickom školnom spôsobe. V skutočnosti ste tie najužitočnejšie veci, ktoré poznáte, pravdepodobne neformálne odchytili od svojej rodiny, kamarátov a od starého dobrého pokusu a omylu. Aby ste sa mohli stať celoživotným študentom, predstavu, že sa musíme zapísať do nejakých kurzov, aby ste niečo vedeli, niekam hlboko zakopte. Príležitosti k učeniu sú všade okolo vás. Uvedomte si, že vzdelanie nie je obmedzené len na to, čo možno nájsť v knihách - je to tiež získavanie priamych skúseností, čo tvorí jeho ohromnú časť. 


Stanovte si ciele. Čo sa chcete naučiť? Dokedy sa to chcete naučiť? Každý rok si určite ciele ohľadom schopností a vedomostí, ktoré chcete získať. Ja si pre seba obvykle každý rok určujem tri veľké ciele. Napríklad tento rok sú moje ciele nasledujúce: 1) naučiť sa, ako vytvárať videá pre svoj blog, 2) naučiť sa, ako zachádzať s ručnou strelnou zbraňou v obranných situáciách, 3) naučiť sa, ako uloviť a stiahnuť z kože jeleňa. 


Okrem týchto troch veľkých cieľov som si dal za úlohu naučiť sa niečo nové každý deň - a je jedno či sa to dozviem čítaním alebo rozprávaním sa s ostatnými ľuďmi. Aby sme si mali pri večeri o čom hovoriť (okrem blogu), hráme s Kate takú hru menom “Čo si sa dnes naučil?” (v skutočnosti hovoríme: “Máš pre mňa nejakú story?”, je to naša skratka pre “Čítal si alebo počul si dnes niečo zaujímavé?”). Každý deň sa obaja snažíme naučiť niečo nové, aby sme to spolu pri večeri mohli zdieľať. 


Motivujúce môže byť tiež stanoviť si pre seba čítací cieľ. Napríklad náš nový pracovník Jeremy si dal za úlohu prečítať všetkých sto kníh z nášho článku “100 Must Read Books for Men” (100 kníh, ktoré by mali muži prečítať) za sto mesiacov, čo vychádza na niečo málo cez osem rokov. Nie je potrebné sa ponáhľať! Jeremy sa chcel poistiť, aby bol jeho cieľ zvládnuteľný a aby zároveň mal čas čítať aj iné knihy. Jedna kniha za mesiac je skvelé riešenie. 


Nájdite si zdroje. Keď si stanovíte svoje vzdelávacie ciele, je čas zhromaždiť zdroje. Na Google si urobíte rýchly prieskum, aby ste zistili, aké informácie sú dostupné online. Potom zamierte do knižnice. Mne osobne sa zdá, že oproti článkom na internete je v knihách možno nájsť lepšie a hlbšie náhľady na vec. Ak sa jedná o zručnosť, ktorá vyžaduje odborné inštrukcie, začnite si vytvárať zoznam miest či ľudí, ktorí by toto zaučenie mohli ponúkať. 


Klaďte otázky. Účinné vzdelávanie vyžaduje aktívnu účasť. Nemôžete len pasívne konzumovať informácie. Zatiaľčo odborníkov čítate alebo s nimi hovoríte, pýtajte sa. Neviete na čo? Pozrite sa na tento úžasný článok, ktorý sme vydali minulý rok. Nestrachujte sa o to, že budete vyzerať či znieť ako trúba. Povzneste sa nad svoju pýchu. 


Nájdite si skupinu. Zatiaľčo mnoho vzdelávacích cieľov môže byť napĺňaných o samote, niekomu pomôže nájsť si skupinu ľudí, ktorí sa budú chcieť učiť spolu s vami. Vaši “spolužiaci” vám môžu poskytnúť pohľady a zdroje, na ktoré by ste inak neprišli. Čo viac, v skupinovom zložení často dostanete konštruktívnu spätnú väzbu, ku ktorej by ste sa osamote nedostali. A ako bonus, učenie sa s ostatnými je proste väčšia zábava. 


K nájdeniu ľudí do skupiny začnite s tými, ktorých poznáte. Možno máte pár priateľov, ktorí sa chcú naučiť rovnakú vec ako vy. Raz za týždeň usporiadajte diskusnú skupinu alebo nejaké precvičovacie sedenie. Pokiaľ nemôžete nájsť žiadnych priateľov s rovnakými cieľmi, pozrite sa na siete, ako je napríklad MeetUp (v ČR funguje Srazy.info). Vo vašom okolí by sa nejaká skupina zameraná na rovnaký cieľ mala vyskytovať. Dobré vzdelávacie prostredie môže také zaisťovať online komunity, aj keď nemusia poskytnúť tak dynamickú súčinnosť ako skupiny stretávajúce sa osobne. 


Precvičujte, precvičujte, precvičujte. Svoju cestu k vedomostiam neobmedzujte len na čítanie a počúvanie. Skúste si nájsť cestu, ako nadobudnuté informácie uplatniť. Ak sa učíte o umení, navštívte múzeum a pokúste sa určiť, ktoré obrazy patria k obdobiu romantizmu. Pokiaľ sa učíte o prežití v divočine, každý mesiac sa vyberte do divočiny a svoje zručnosti využite v skutočnom svete. Ak sa učíte programovať, programujte. 


Učte to, čo sa učíte. Jedna z mojich najobľúbenejších kníh je The Seven Habits of Highly Effective People (Sedem návykov skutočne efektívnych ľudí) od Stephana Coveyho. Jedna z vecí, ktorú Covey tvrdí v knihe je, že aby ste sa niečomu skutočne naučili, musíte to učiť. Covey tvrdí, že ak učíme, staneme sa skutočne motivovaní starostlivo študovať podklady, keďže chceme druhému zaručiť kvalitu informácií. Učenie druhých nás taktiež núti pozerať sa na myšlienku z pohľadu nováčika, čo nám môže priniesť jasnosť a vhľad, ktoré nám predtým chýbali. A čo viac, samotné rozprávanie nahlas k druhým nám pomôže upevniť si myšlienky prostredníctvom efektu produkcie

learning3

 

S tým, ako sa učíte novým veciam, učte aj ostatných. Blogovanie je skvelá cesta, ako odovzdať to, čo sa práve učíte. Množstvo zručnosti v posledných piatich rokoch som získal práve tým, že som sa rozhodol o téme napísať príspevok. Keď som písal o tom “ako si v aute vymeniť olej,” mal som na to Katinho uja Buzza, ktorý ma naučil ako na to; keď som napísal “ako hádzať nožom”, šiel som a strávil som deň na turistickom ranči s jeho vlastníkom Tomom Warrenom; a keď sme s Kate písali články o histórii cti, prečítali sme tucty kníh a odborných článkov na túto tému. 


Vyskúšajte sa. Ak sa učíte, je dôležité dostať spätnú väzbu, a testovanie je najlepšou cestou, ako to urobiť. Ako samouk pravdepodobne nebudete čeliť formálnym testom, takže si budete potrebovať vytvoriť vlastný. Akým spôsobom sami seba budete skúšať, potom bude záležať na schopnostiach alebo vedomostiach, ktoré sa snažíte si osvojiť. Ak sa učíte streľbu, vašou skúškou by mohla byť streľba na terč; ak sa učíte vietnamsky, môžete vyskúšať návštevu najbližšej vietnamskej večierky a s pokladníkom hovoriť len vietnamsky. 

 

Článok bol preložený z českého jazyka z http://www.mimoskolu.cz/jak-a-proc-se-stat-celozivotnim-studentem/